To som ja :D

To som ja :D

Kontaktovať ma môžete prostredníctvom e-mailovej adresy: racheldenisnefeke@gmail.com
Môžete tu odoslať svoje postrehy a tak :D Ak sa Vám teda chce, nikoho nenútim :P
Dalath Animas (1).png
Wattpad by me.

Wattpad by me.

Vítam Vás na mojom osobnom blogu, kde som zozbierala svoje najcennejšie umelecké dielka, budem rada, ak potešia alebo donútia nad niečím hlbšie premýšľať. S pozdravom Autorka, Ráchel Denis Nefeke :*

09b4bb46-3401-42d0-80d5-535bb67b8c01.png
Autumn.png
Takže! Pribudla nám nová rubrika, kde bude možné sledovať novinky :D Pod týmto názvom ju nájdete, do sčítania priatelia!
Přihlašte se k odběru novinek na stránkách
Zem bola pustá. Ani piesok sa na nej neusádzal. Modrú oblohu prekrývali ťažké oceľovosivé mračná.
Stromy už dávno vyschli a vodu pripomínali len siahodlhé brázdy uprostred puklín. Kráčala som po vyprahnutej pustine celé hodiny, úzkostlivo si k prsiam pritískajúc malú zelenú rastlinku. Bola tak krehká v malom črepníku, dopoly zasadená do mäkkej hliny. Dala som jej meno, ktoré napovedalo veľa o jej budúcnosti. Dala som jej meno Nádych. Aké krásne meno to bolo. Hodilo sa k nej.
Až som napokon prišla na miesto, ktoré som videla už toľkokrát predtým. Z posledných síl, vysušená ako list v jeseni, som prekročila brány Záhrady a povedala jeho jedinému ľudskému obyvateľovi. "Čo mi to nesieš?" opýtal sa prekvapene a ukázal na rastlinku v mojom náručí. "Zachráň túto maličkú." Záhradník ma však odbil. "Záhrada je už plná takýchto rastlín, prečo by som ju mal zachrániť.Nie je výnimočná!" Pokrútila som hlavou. "Ona je najvzácnejšia zo všetkých rastlín." Záhradník sa zasmial. "Najvzácnejšie kvety predsa rastú na Večnom strome. A žiaria aj v najtmavšej noci. Ak by teraz nastala tma, stratila by sa v nej rovnako rýchlo, ako ty." Vzdychla som si. "Pozri sa na ňu lepšie. Uvidíš, že sa mýliš. Ona je najvzácnejšia." 
No on ma posielal preč. Vyháňal ma, lebo bol priveľmi hrdý, aby si priznal, že nemá pravdu. "Tak mi daj aspoň trochu vody." Záhradník pokrútil hlavou. "Vodu ti nedám, neostalo by mi pre kvety, ktoré tu rastú." Pokrútila som hlavou. "Nežiadam ju pre seba. Daj mi kvapku vody a ja túto rastlinku posadím uprostred pustatiny. A ona vyrastie." Zasmial sa. Neveril mi ani slovo. No hádam zvedavosť, či skôr samoľúbosť, napokon obmäkčila jeho srdce a ja som mohla odísť. Dochádzali mi sily, no viera v malú rastlinku mi dodávala energiu na ešte jeden krok. A ešte jeden... Ešte... Polámané nechty napokon vydlabali malú jamku. Položila som do nej rastlinku, nežne ako milované dieťa, a poliala ju tou maličkou kvapkou. Ľahla som si vedľa nej a začala spievať. Pieseň, ktorú moje srdce pripravilo. Pre Nádych. V očiach iných bezvýznamný, no pre mňa bola cesta sem neskutočné utrpenie. Nádych. Nedá sa zachytiť. A výdych, nedá sa uchopiť. Pomaly zatváram oči, aj pery utíchli. Tma a ticho. 
"Vidíte to? Je to zázrak!" prebudili ma hlasy. Zoslabnutá som pootvorila oči a usmiala sa. Nádych. Moja maličká... ale čo to hovorím. Zo zeme vyrazila dlhá zelená byľ, ktorá sa ťahala hore k oblakom. "Ako je to možné?" Precitla som. "Som v Záhrade?" nechápala som. No keď sa ku mne priblížili moje dve priateľky, pochopila som, že nie. Som v strede pustatiny. Ktorá už nie je pustatinou... "Ty si Záhradou. Tvoja viera premenila našu pustú zem na rozkvitnutú lúku. Tvoja láska, odhodlanie, aj utrpenie, to všetko sa vpíjalo do malej rastlinky, ktorú si celou tou cestou opatrovala." Zosmutnela som. "Nechcela som sa stať Záhradou. Len som chcela dobré miesto pre Nádych, kde by mohol pomáhať všetkým, ktorí Záhradu navštívia." Ktosi ku mne podišiel a stisol mi ruku. "Vstaň, drahá moja." Vo svetle slnka, ktoré zaplavilo lúku, som videla len nejasnú siluetu, no aj tak som ho poznala. "Kráľ môj, odpusť mi to." No on ma bez slova ťahal preč. Priateľky mi mávali, a tešili sa. "Kam to ideme? Ešte som sa chcela ospravedlniť Záhradníkovi." Zrazu zastal, no neobrátil sa ku mne. "Čo mu chceš povedať?" Zaváhala som. "Ďakujem za kvapku. Bez nej by táto lúka nikdy nevznikla. Bola som sebecká! Chcela som pre Nádych piedestál, lebo bola pre mňa najvzácnejšou. Viac ako tvoj Večný strom aj s jeho kvetmi." Kráľ sa zasmial. "Nemýliš sa. Tvoje dôvody boli sebecké, no keď si sa mala rozhodnúť, či sa vrátiť späť naprázdno, alebo veriť aj v nemožné... odmením ťa. Nádych bude začiatok nového dňa, novej existencie nášho kráľovstva. Bude najvzácnejšou, a všetci to uvidia. Vieru jedinej ženy." Stisol mi ruku a odviedol do svojho zámku. Tam, kde nesmie vstúpiť ľudské telo, ale iba duša...

Páči sa Vám tento blog?

áno (42 | 82%)
nie (2 | 4%)
iné ( | 0%)

Chceli by ste tu básničky aj v cudzom jazyku?

áno (8 | 100%)
nie (0 | 0%)

Tento blog bol založený ako pamiatka na výnimočného človeka s nevšedným darom vidieť priamo do môjho srdca. Na môjho milovaného Lukáša, ktorý tragicky zahynul 8. augusta 2005 pri dopravnej nehode. In memoriam, Lukáš K.

cloud1.jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one