To som ja :D

To som ja :D

Kontaktovať ma môžete prostredníctvom e-mailovej adresy: racheldenisnefeke@gmail.com
Môžete tu odoslať svoje postrehy a tak :D Ak sa Vám teda chce, nikoho nenútim :P

Vítam Vás na mojom osobnom blogu, kde som zozbierala svoje najcennejšie umelecké dielka, budem rada, ak potešia alebo donútia nad niečím hlbšie premýšľať. S pozdravom Autorka, Ráchel Denis Nefeke :*

arrow.jpg
Takže! Pribudla nám nová rubrika, kde bude možné sledovať novinky :D Pod týmto názvom ju nájdete, do sčítania priatelia!
Přihlašte se k odběru novinek na stránkách
Opište prosím kontrolní kód "6742"
Toto nie je celkom báseň, ale úvaha o tom, čo vidím denne na ulici a ako sa s tým snažím vysporiadať.
Tým, čo zabudli rozdávať...

Zoschnuté ruže v spustnutej záhrade boli posledným dôkazom jeho existencie.
Často sedával na lavičke pred domom, vdychujúc vôňu ľudí, 
ktorí okolo neho denne bez povšimnutia prechádzali. 
Vôňu ľudí, ktorých nemohol vidieť.

Áno, bol slepý,
ale často videl omnoho viac srdcom, ako tí, čo sa na svet dívali dennodenne.
A videl aj to, čo im občas prebehlo mysľou, keď sa pozerali do jeho sklených očí.
Azda ľútosť?
Kdeže! Obyčajný strach. Strach z nepoznaného.
Nikto sa nepristavil,
nepoprial pekný deň...
Na čo aj? Veď slepému nemôže byť deň pekný...

Bol celkom sám,
nemal žiadnych príbuzných,
a predsa ho ktosi miloval.
Niekto, koho nemohol vidieť,
koho počul blízko seba...

Možno tí ostatní videli svet pestrých farieb,
krásu prírody,
ale nemôžu cítiť to čo on,
nepočujú ten tichý hlas čo mu šepká do ucha:
"Milujem ťa,milujem ťa, ani nevieš ako!"

Nevidel očami, ale srdcom...

Páči sa Vám tento blog?

áno (38 | 81%)
nie (2 | 4%)
iné ( | 0%)

Chceli by ste tu básničky aj v cudzom jazyku?

áno (8 | 100%)
nie (0 | 0%)

Tento blog bol založený ako pamiatka na výnimočného človeka s nevšedným darom vidieť priamo do môjho srdca. Na môjho milovaného Lukáša, ktorý tragicky zahynul 8. augusta 2005 pri dopravnej nehode. In memoriam, Lukáš K.

cloud1.jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one